Väčšina ľudí nevie prežívať prítomnosť. Miesto toho ju

neustále prenasledujú ich minulé chyby a tiež majú strach

z budúcnosti. Ak ľudia v minulosti opakovane neuspeli, často si

myslia, že sa im to nepodarí ani v budúcnosti. Lenže budúcnosť

môže byt úplne  iná než minulosť.

O čom je život?

Pod kontrolou môžete mať jedine túto chvíľu. Je preto nezmyselné

prežívať tieto chvíle lamentovaním nad tým, čo ste včera pokazili, alebo strachom

z toho, čo bude zajtra. Ak čakáte na to, že niekedy možno budete

šťastný a úspešný, potom žijete v Zajtralande a neviete využiť dnešný deň.

Zo svojho napríklad osemdesiatročného života skutočne v každej chvíli

prežívajú niektorí ľudia iba niekoľko minút. Kto im za to môže?

Podľa nich vždy niekto iný.

Ak sa porežete, rana sa zahojí a zostane vám ako spomienka na

minulosť len jazva. Ak však máte rany na duši, potom je možné,

že tieto duševné jazvy z minulosti sú podstatne horšie. Mnoho z nich sa

vôbec nehoja. Sú to totiž emočné jazvy - a sú dve:

1. Svedomie. Ide o to, že ste niečo urobili zle a teraz sa tým trápite.

Chytili vás pri krádeži alebo ste povedali niekomu niečo nevhodného.

Svedomie je ako bič, ktorý ste si na sebe vymysleli, aby ste sa mohli

sami trýzniť.

2. Krivda. V tomto prípade ide o to, že niekto niečo urobil vám, a teraz sa tým trápite

len vy. Nikto iný. Dotyčný už najskôr dávno zabudol, že vám niečo

urobil, lenže vy sa tým ničíte dodnes.

Máte chrobáka v hlave, ktorý vás stále zožiera? Trápi vás

svedomie? Napríklad „Prečo som si ju vzal? Prečo som tam išiel? Prečo som

to neodmietol? Prečo som sa nechal chytiť?

Dusíte sa nespravodlivými krivdami? Napríklad Prečo mi to povedal(a)?

Prečo mi to nepovedal(a)? „Prečo ma opustil(a)? Proč ma okradol(a)?

Uvedomte si, že to je minulosť! Už ste niekedy dokázali zmeniť

minulosť?

To proste nejde. Minulosť už nijak nevyriešite ani nezmeníte. Len sa

tým ničíte. Akú nad tým máte kontrolu?

Žiadnu! To teda ste ju mali mať! Teraz už to nezmeníte. Nič s tým už

nenarobíte. Čo ale môžete urobiť?

Môžete si zahojiť tieto emočné jazvy na duši. Ako?

Nahradíte staré riešenie iným. Ide o to, ako hovoríte sami so sebou.

Takto je to zle: 1. Svedomie: Mohol som to urobiť inak.

2. Krivda, sklamanie: Nespravodlivo mi ublížili.

Takto je to správne: 1. Svedomie: Nemohol som to urobiť inak, malo to tak byť.

2. Krivda: Ten člověk mi vlastne veľmi pomohol.

Spomínate si na tie „strašné" udalosti svojho života? Ešte

stále si myslíte, že významne ovplyvnili celý váš život?

Väčšinou neovplyvnili! Keď sa nad tým poriadne zamyslíte, tak nie.

Takmer všetko trápenie a zmätky sú zbytočné. Za váš

neporiadok v hlave nemôže nikto iný než vy sami. Ani tí, čo vám

ublížili. Oni vám ublížili vtedy, počas vtedajších podmienkach. Lenže dnes

už ste niekde inde. Riešte preto to, čo je teraz! Nenahovárajte si, že je potrebné

niejak „rozoberať", prečo vás pred 10 rokmi niekto ponížil. U emočnej

bolesti platí to isté ako u fyzickej, že ak pokračujete v trápení, bolesť

vám zostává.

Ak vás niekto urazil alebo ponížil, či už vedome, či nevedome vo

vás vznikne hnev a nenávisť. Komu to však najviacej uškodí? Tomu, kto

vám to „spôsobil"?

Nie, jedine vás to zožiera. On o tom dnes vôbec nevie.

Pokračovanie v ďalšom článku. O odpúšťaní.